Pohlavné choroby

 

Druhy pohlavných chorôb

Pod pojmom pohlavné choroby rozumieme všetky infekčné choroby, ktoré sú vo väčšine prípadov prenášané pohlavným stykom a inými telesnými kontaktmi, výnimočne aj nepohlavnou cestou napríklad: transfúziou krvi. Ich symptómy sa hlavne prejavujú na pohlavnej sústave postihnutého. Mnohé pohlavné choroby so sebou prinášajú závažné, dlhodobé zdravotné následky napríklad: neplodnosť. Postihujú ľudí každého veku a každej rasovej, etnickej a socioekonomickej skupiny. Po potvrdení nákazy je nutné vyhľadať a liečiť všetkých potencionálnych prenášačov ochorenia. Pohlavné choroby sú vyvolávané radou rôznych vírusov, baktérií, parazitov alebo plesňami.

 

Zákernosťou týchto ochorení je to, že dlhodobo pretrvávajú bez výraznejších symptómov. Žena alebo muž môžu byť nakazení mesiace, či dokonca niekoľko rokov pokým lekár na to príde. Diagnostika je preto veľmi náročná. Za ten čas sa choroba pekne rozšíri a manifestuje sa do rôznych častí tela. Osídli viacero orgánov a narobí väčšie škody, ako pri včasnom podchytení.

Pri spozorovaní týchto symptómov okamžite vyhľadajte lekársku pomoc!

Akékoľvek otvorené ranky, červené alebo biele vyrážky alebo pľuzgiere v genitálnej oblasti, aj keby boli malé.

Akákoľvek zmena v množstve, farbe, pachu alebo konzistencii vaginálneho výtoku.

Bolesť v podbrušku alebo bruchu sprevádzaná pocitom na zvracanie, alebo samotným zvracaním.

Bolesť, štípanie, podráždenie alebo iné nepríjemné pocity počas pohlavného styku, alebo krvácanie po pohlavnom styku.

Horúčka, nechutenstvo, únava, zdurené lymfatické uzliny (žľazy bojujúce s infekciou) na slabinách alebo krku.

Nezvyčajne silné menštruačné kŕče.

Opakujúce sa plesňové a iné infekcie nereagujúce na liečbu.

 

Žena nakazená nejakou pohlavne prenosnou chorobou neohrozuje len seba, ale aj svoje dieťa, ak je tehotná. U detí žien s hepatitídou typu B existuje zvýšené riziko vzniku cirhózy pečene a rakoviny pečene. Väčšina detí infikovaných vírusom HIV (vírus vyvolávajúci ochorenie AIDS) zomiera do 8 rokov. Zase deti matiek s kvapavkou alebo syfilisom mávajú nízku pôrodnú hmotnosť a objavujú sa problémy s dýchaním. Môžu byť postihnuté vážnou vrodenou chybou napríklad: slepotou, mentálnou retardáciou atď. Niektoré pohlavne prenosné choroby vyvolané baktériami, ako kvapavka, syfilis alebo chlamýdiové ochorenia, sa dajú liečiť antibiotikami. No choroby vyvolané vírusmi, medzi ktoré napríklad patrí herpes, sa dajú síce liečiť ale nie vyliečiť. No a asi najhorším ochorením je choroba AIDS (asquired immuno - deficiency syndrome), ktorá je neliečiteľná a smrteľná.

 

Jedným z najspoľahlivejším spôsobom ako sa chrániť pred pohlavne prenosnou chorobou je mať monogamný partnerský vzťah. Mať pohlavný styk výlučne len s jednou osobou, ktorej dokonale poznáme jej zdravotný stav. Treba pamätať na fakt, že antikoncepčné tabletky alebo sterilizácia zabraňujú len pred neželaným tehotenstvom, ale vôbec nás nechránia pre pohlavnou chorobou. Ak nemáme ešte stáleho partnera nesmieme zabúdať na používanie prezervatívu (mužsky, ženský) pri každom pohlavnom styku.

 

Pohlavne prenosné ochorenia si v dnešnej dobe zaslúžia veľkú pozornosť. Ohrozujú zdravie človeka v každom veku bez ohľadu na pohlavie, či rasu. Ak sa vyšetrením diagnostikuje pohlavne prenosné ochorenie, je nutné súčasne liečiť oboch partnerov, poprípade aj ďalších potencionálnych prenášačov ochorenia. Okrem AIDS ( syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti) sa väčšina pohlavných chorôb dá vyliečiť, ak sa podchytia včas a daný človek dodržuje pokyny liečby.

 

Medzi pohlavne prenosné ochorenia patria:

Kvapavka

Syfilis

Chlamýdiové infekcie

Trichomoniáza

Hepatitída typu B

Genitálny herpes

Mäkký vred

HPV

Kontagniózne moluskum

Mykotická infekcia

AIDS a HIV

Voš ohanbia

 

1. Syfilis

 

Syfilis alebo lues, ako sa zvykne označovať táto pohlavne prenosná choroba, patrí medzi pomerne vážne, životu nebezpečné ochorenie. Jedná sa o bakteriálnu infekciu, ktorej pôvodcami sú jednobunkové organizmy z čeľade spirochét Treponema pallidum. O ich objav sa zaslúžili Schaudinn a Hoffmann v roku 1905.

 

Infekcia sa prevažne šíri vaginálnym, orálnym alebo análnym stykom. Nakaziť sa však môžete aj kontaktom so syfilitickou vyrážkou na tele postihnutého. Takže infekciou sa môže nakaziť aj ošetrujúci lekár, a preto musí vždy používať pri vyšetrení gumené rukavice. Nakaziť sa môže aj plod počas vnútromaternicového vývoja, pretože choroba prechádza z matky na plod cez placentu. Štvrtina infikovaných detí matiek s neliečením syfilisom sa rodí mŕtvych alebo umiera krátko po pôrode. Z toho dôvodu sa všeobecne zaviedlo testovanie tehotných žien na syfilis aspoň raz počas gravidity.

 

Prejavy syfilisu

Syfilis môže prebiehať veľmi zdĺhavo a nebadane, bez väčších príznakov, ktorými by na seba upozornil. Neliečený syfilis vedie až k smrti postihnutého.

 

Syfilis môžeme rozdeliť až na tri štádiá:

Primárne štádium

Sekundárne štádium

Terciálne štádium

 

Primárne štádium

Za jeden z prvých symptómov syfilisu je zvyčajne považovaná centimetrová, vypuklá, hladká a bezbolestná vyrážka na genitáliách, poprípade aj niekde inde na tele. Inkubačná doba pre vznik vyrážok je 10, 14 dní až 3 mesiace od prieniku baktérií do tela. Táto vyrážka vzniká na mieste kontaktu s infekciou. Zvykne sa označovať aj slovom ulcus durum teda tvrdý vred, ktorý je sprevádzaný nebolestivým zdurením regionálnym lymfatických uzlín. U žien sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyskytuje vo vagíne (pošve), alebo na krčku maternice. Miznú sami od seba za niekoľko týždňov, ale baktérie ostávajú v tele. Vyrážka sa môže vytvoriť aj v ústach. U niektorých ľudí prejde ochorenie do pokojového štádia a už nikdy sa u nich symptómy ochorenia neobjavia. Ale oveľa častejšie neliečený syfilis prechádza do druhého, oveľa závažnejšieho štádia.

 

Sekundárne štádium

Do tohto štádia sa neliečená infekcia dostáva po 9. týždňoch od infikovania sa. Vyrážky pokrývajú celé telo, alebo iba jeho časti napríklad dlane rúk alebo spodok chodidiel. Na vonkajších genitáliách môže ochorenie vyvolať veľké, ploské alebo vypuklé, sivobiele škvrny, ktoré sa spájajú a tvoria otvorené ložiská. V tomto štádiu sa už môže objaviť aj horúčka, únava, bolesti hrdla, vypadávanie vlasov a opuch lymfatických uzlín na celom tele. Aj v tomto štádiu môžu symptómy sami ustúpiť, ale môžu sa opakovane objavovať 1 až 2 roky. Ak sa ochorenie v tomto štádiu nelieči, prechádza do latentnej (nereaktívnej) fázy, keď nie je nákazlivé ani nespôsobuje žiadne problémy. Asi len jedna tretina prechádza do posledného štádia.

 

 

 

Terciálne štádium

Tretie štádium syfilisu je veľmi ojedinelé a väčšinou končieva nezvratným poškodením srdca, mozgu, očí, nervového systému, kostí a kĺbov. Toto štádium vedie k demencii, slepote alebo končí smrťou.

 

Diagnostika syfilisu

Lekár syfilis môže diagnostikovať viacerými spôsobmi. Najčastejšie sa používa odber vzorky krvi na serologický test na stanovenie prítomnosti protilátok proti infekcii. Test sa zvykne označovať skratkou TPHA alebo BWR. Ak sú výsledky negatívne, ale lekár má stále podozrenie, že sa jedná o syfilis, skúšky môže zopakovať po 6. týždňoch, kedy sa už protilátky v tele môžu vytvoriť v dostatočnom množstve. Pri vyšetrení ženy lekár môže zbadať tvrdý vred na vonkajších genitáliách alebo vo vagíne, či zväčšenie lymfatických uzlín. Na stanovenie diagnózy môže doktor odobrať vzorku z vyrážky a preskúmať ju pod mikroskopom.

 

Liečba syfilisu

Liečba syfilisu ako u väčšiny pohlavne prenosných ochorení sa dá liečiť antibiotikami. Aby liečba bola úspešná musia sa súčasne liečiť obaja partneri. Antibiotiká sa podávajú aj injekčnou formou dokonca aj v treťom štádiu infekcie, pričom vzniknuté poškodenia orgánov a sústav je nevratné a teda trvalé. Rovnako sa postupuje aj v liečbe tehotnej ženy, u ktorej bola infekcia diagnostikovaná.

 

2. Kvapavka

 

Kvapavka alebo Gonorea je jedna z najčastejších pohlavne prenosných ochorení, ktoré sa medzi mladými ľuďmi šíri už stáročia ak nie tisícročia. Pokladá sa za veľmi nákazlivé bakteriálne ochorenie, ktoré sa prenáša vaginálnym, orálnym alebo análnym pohlavným stykom.

 

Pôvodcom kvapavky sú tzv. gonokoky (gramnegatívne diplokoky), ktoré objavil v roku 1879 dermatológ Albert Neisser, preto sa zvyknú označovať aj ako neisseria gonorea. Gonokoky veľmi citlivo reagujú na zmeny teploty a kyslíka, preto je úplne nemožné nakaziť sa kvapavkou na verejných toaletách, pri lekárskom vyšetrení, ak bola pred vami vyšetrovaná pacientka s týmto ochorení, alebo pri používaní spoločného uteráka. Charakter gonokov sa rokmi zmenil. Spozorovalo sa, že viac ako u polovici žien, ktoré sú nakazené kvapavkou je súčasne prítomná aj chlamýdiová infekcia.

 

Zákernosť tejto choroby je v tom, že takmer u väčšiny prípadov prebieha nepoznane, bez výraznejších problémov. Infikovaná osoba len veľmi ťažko zistí, že má nejaké zdravotné problémy. U žien kvapavka môže infikovať oblasť krčku maternice, vagínu, močovú trubicu alebo konečník. Neliečená kvapavka vedie k vzniku hnisavých ložísk vo vajíčkovodoch alebo vo vaječníkoch, čo môže spôsobiť vytvorenie vzrastov vo vajíčkovode (nepriechodnosť a následné zvýšenie rizika mimomaternicového tehotenstva), neplodnosť ženy, alebo chronickú bolesť v podbrušku. U mužov sa príznaky kvapavky prejavia pomerne rýchlo porovnaní so ženou. Taktiež môže spôsobiť neplodnosť.

 

Tehotná žena s kvapavkou môže ochorenie preniesť na dieťa počas pôrodu. U takýchto detí infekcie môže zapríčiniť slepotu a meningitídu (zápal mozgových blán a miechy). Aby sa zabránilo vzniku slepoty zapríčinenej kvapavkou u takýchto detí, tak sa po pôrode do očí kvapkajú antibiotiká alebo dusičnan strieborný.

Prejavy ochorenia

Pri spozorovaní niektorých z uvedených symptómov okamžite vyhľadajte pomoc lekára. Obyčajne sa príznaky objavia medzi 2. až 10. dňom od preniknutia choroboplodných baktérií do tela.

U žien sú príznaky kvapavky spočiatku nepatrné alebo skoro žiadne, takže veľmi ťažko žena zistí, že je už nakazená. Žena môže spozorovať v začiatkoch ochorenia zelenkastý alebo žltkastý výtok. Výtok sa môže objaviť aj z konečníka a pri močení môže pociťovať pálenie alebo svrbenie.

U mužov sú symptómy o niečo výraznejšie. Môže sa objaviť mierny výtok z penisu, pálenie alebo svrbenie pri močení. Hnisavý výtok z penisu môže mať aj charakter podobný ako má ejakulát. Ak je takýto výtok prítomný aj mimo pohlavného styku, tak ihneď vyhľadajte pomoc lekára.

 

Neliečená kvapavka sa môže dostať do krvného obehu a iných telesných orgánov, môže infikovať kĺby, srdce alebo mozog a spôsobiť akútnu artritídu, srdcovocievnu chorobu alebo poškodiť mozog. Ak sa kvapavka dostane až do tohto štádia, tak medzi symptómy môžeme priradiť horúčku, akútnu bolesť v panvovej oblasti, bolesť brucha, v krížovej oblasti, časté nutkanie na močenie, opuch a zvýšenú citlivosť uzlín v oblastí slabín. Postihnutý môže zbadať kdekoľvek na tele vyrážku, môže pociťovať bolesť v hrdle alebo ostrú bolesť v hornej časti brucha a pleciach. Pri výskyte a spozorovaní akéhokoľvek príznaku okamžite vyhľadajte lekára.

 

Diagnostika kvapavky

Diagnostika kvapavky spočíva v kultivačnom potvrdení prítomnosti gonokokov vo výtoku. Ten je však často veľmi zložitý z dôvodu veľmi veľkej citlivosti gonokokov na zmenu prostredia. Získanú vzorku z výtoku je dôležité v rýchlosti dopraviť na vyšetrenie do laboratória. Výsledky sú k dispozícii jedného týždňa. Niekedy skúsený lekár diagnózu môže stanoviť aj na základe mikroskopického vyšetrenia odobranej vzorky priamo v ambulancii.

 

Liečba kvapavky

Kvapavka sa dá liečiť orálnym (cez ústa) podávaním antibiotík. Vhodné je s liečbou začať čo najskôr. Lekár má k dispozícii niekoľko účinných druhov antibiotík. Obaja partneri musia liečbu podstúpiť spoločne a dodržiavať pokyny a ordinácie lekára. Ak sa ochorenie objaví po liečbe, znamená, že jeden s partnerov neužíval antibiotiká ako mal, alebo že jeden z nich má pohlavný styk s ďalšou osobou. V takomto prípade sa celá liečba musí zopakovať opäť u oboch, poprípade viacerých partnerov. Aby sa lekár presvedčil o kvalite liečby, môže testy zopakovať o dva týždne po liečbe. U žien ak sa infekcia rozšírila na vajíčkovody alebo vaječníky, je vhodná hospitalizácia ženy a podávanie antibiotík infúziou (intravenózne).

 

3. Chlamýdie

Chlamýdie sú v súčasnosti pokladané za jednu z najrozšírenejších pohlavne prenosných ochorení. Chlamýdiovou infekciou sa človek môže nakaziť pri vaginálnom, análnom, niekedy aj pri orálnom pohlavnom styku s nakazenou osobou. Je to choroba mladých ľudí, ktorí majú veľa sexuálnych partnerov, alebo ich veľmi často menia. Pri takej veľkej frekvencii striedania sexuálnych partnerov je pochopiteľné, že sa partneri dobre nepoznajú a teda nevedia ani svoj zdravotný stav. Táto skutočnosť vyhovuje chorobe, aby sa nerušene šírila ďalej.

 

Pôvodcom toho ochorenia je baktéria Chlamydia trachomatis, ktorá je známa už od roku 1910, kedy bola po prvýkrát diagnostikovaná. Pritom chlamýdiová infekcia už znepríjemňovala život ľuďom v starovekom Egypte. Zaujímavosťou je, že až v posledných 15. rokoch sa chlamýdiová infekcia spája s pohlavným stykom a začala sa radiť medzi sexuálne prenosné ochorenia. Baktéria chlamýdiovej infekcie bez bunky hostiteľa nie je schopná prežiť, preto touto infekciou sa nemožno nakaziť napríklad na verejných toaletách.

Prejavy chlamýdiovej infekcie

 

V priemere u 3. až 4. % nakazených žien chlamýdiovou infekciou priebeh ochorenia prebieha bez väčších symptómov, ktorými by na seba upozornila. Na rozdiel od väčšiny mužov, kde sa už v začiatkoch symptómy ochorenia objavia. Inkubačná doba ochorenia je 1 až 3 týždne po vniknutí choroboplodných baktérií do organizmu.

 

Medzi tieto symptómy patrí:

U mužov:

Pálenie pri močení

Číry výtok z penisu

Bolesť v semenníkoch

 

U žien:

Abnormálny výtok z pošvy

Krvácanie z pošvy medzi menštruáciami

Bolesť alebo tlak v podbrušku

Pálenie a svrbenie pri močení

Časté nutkanie na močenie

Bolesť počas pohlavného styku

Krvácanie po pohlavnom styku

 

U žien neliečená chlamýdiová infekcia často vedie k uretrálnym (močovým) problémom. Kolónie chlamýdiových buniek menia epitel (zhluk buniek) vo vagíne, čo je preukázateľné cytologickým vyšetrením. Chlamýdiová infekcia môže postupovať ďalej a vyvolať zápal vajíčkovodov a vaječníkov. Ich postihnutie sa prejaví vysokou horúčkou, zvýšenými hodnotami leukocytov (bielych krviniek) v krvi a zvýšenou sedimentáciou červených krviniek. Infekcia, ktorá prešla až na vajíčkovody je často príčinou ich zúženia a následnému vzniku sterility u žien. Ak je tehotná žena nakazená chlamýdiovou infekciou, veľa tehotenstiev končí spontánnym potratom. Pokiaľ sú v období pôrodu v krčku maternice preukázateľné chlamýdie, tak sa infikuje pri vaginálnom pôrode 60 až 70% novorodencov. Chlamýdiová infekcia prispieva aj k predčasnému odtoku plodovej vody, dokonca až 6 týždňov pred stanoveným termínom pôrodu. Novorodenci často trpia zápalom očí a očná profylaxia (liečba zameraná na prevenciu ochorenia) je dlhodobo neúčinná, lebo kolónie chlamýdií osídlili nosohltan, priedušky a črevo. Z tohto dôvodu detičky zle prosperujú, majú zažívacie problémy a sú menšie ako zdravý novorodenci.

Diagnostika chlamýdiovej infekcie

 

Z dôvodu, že ochorenie prebieha bez väčších symptómov ja diagnostika chlamýdiovej infekcie pomerne náročná. Najjednoduchším a najpresnejším spôsobom diagnostiky chlamýdií u ženy je laboratórny test zo vzorky vaginálneho výtoku poslaného v špeciálnom transportnom médiu. Diagnózu je teda možné potvrdiť priamym preukázaním pôvodcu tohto ochorenia. Odber vzorky vaginálneho výtoku mnohé ženy môžu pociťovať bolestivo, pretože sa špeciálnou štetôčkou lekár musí dostať pomerne hlboko do cervixu (krčku maternice) klik na pohlavnú sústavu. Protilátky proti chlamýdiám sa dajú diagnostikovať aj zo vzorky krvi, ktorú vám lekár môže odobrať na serologické vyšetrenie.

Liečba chlamýdiovej infekcie

 

Chlamýdiová infekcia sa najčastejšie lieči podávaním antibiotík. V akútnych prípadoch sú antibiotiká podávané injekčnou formou priamo do žily. Aby liečba bola úspešná je potrebné liečiť súčasne oboch (poprípade všetkých sexuálnych) partnerov. Liečba obyčajne trvá 10 dní a je potrebné zdržať sa pohlavného styku počas liečby. Ak je potvrdená infekcia len u jedného z partnerov, musí sa liečiť aj druhý partner, aj keď nemá infekciu a neobjavili sa uňho žiadne symptómy. Liečbu musia podstúpiť aj tehotné ženy alebo infikovaní novorodenci. Obyčajne, ak sa choroba vráti aj po liečbe znamená, že jeden z partnerov nedodržal pokyny liečby, alebo mal počas liečby pohlavný styk s inou nakazenou osobou. Liečba sa musí opakovať.

 

 

 

4. Trichomoniáza

 

Trichomoniáza patrí medzi radu známych pohlavne prenosných ochorení. Je to pomerne časté ochorenie prevažne pohlavných orgánov. Výnimočne u žien môže toto ochorenie infikovať močovú trubicu, konečník a z pošvy môže trichomoniáza prejsť až na cervix (krček maternice) alebo do dutiny maternice. Trichomoniáza zvyšuje riziko prenosu vírusu spôsobujúceho ochorenie AIDS. Ak žena je infikovaná týmto ochorením počas tehotenstva, infekcia môže vyvolať predčasný pôrod a narodenie dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou.

 

Pôvodcom tohto ochorenia je bičíkovec Trichomonas vaginalis. Trichomonády sú pomerne dosť rozšírené. Infikovať sa môžeme pohlavným stykom a prenos infekcie dotykom s infikovaným prostredím, bol tiež popísaný.

 

Prejavy trichomoniázy

Len u 50%. žien nakazených trichomoniázou sa infekcia môže prejaviť typickými príznakmi. Zvyšok žien nemusí mať žiadne príznaky a napriek tomu už sú infikované. Symptómy sa môžu najskôr prejaviť na 4. až 20. deň po tom, čo prenikla infekcia do organizmu.

U žien sa infekcia prejavuje silným, dráždivým výtokom, ktorý má žltkastú farbu a môže byť spenený. Ak sa na infekciu dlho nepríde, časom sa infekcia môže rozšíriť a vyvolať ochorenie močového traktu. Žena potom pri močení môže pociťovať bolesti, objavuje sa u nej časté nutkanie na močenie. Lymfatické uzliny v slabinách môžu byť zväčšené a citlivejšie na dotyk. Sliznica v pošve je citlivejšia a bolestivo reaguje na podráždenie, čo spôsobuje nepríjemné až bolestivé pocity pri pohlavnom styku.

 

U mužov sa trichomoniáza prejavuje ako skôr zápal močových ciest. Môže sa objaviť číry výtok z penisu a hlavne, muž pociťuje bolesť pri močení.

 

Diagnostika trichomoniázy

Trichomoniáza je na čerstvom preparáte veľmi ľahko preukázateľná. Väčšinou ju lekár odhalí pri pravidelnej gynekologickej kontrole. Odoberie vzorku z výtoku prítomného v pošve, nanesie na sklíčko, kvapne trošku fyziologického roztoku a pod mikroskopom môže vidieť typické bičíkovce trichomoniázy. Diagnostikovať trichomoniázu vaginális môže aj z močového sedimentu, no výsledky sú až na druhý, či tretí deň. U mužov sa odoberie vzorka výtoku z penisu a pošle sa na vyšetrenie do laboratória.

 

Liečba trichomoniázy

Pri liečbe trichomoniázy je nutné, aby sa liečili obaja sexuálny partneri súčasne. Najčastejšie sa používajú orálne (cez ústa) antibiotiká. Ak sa infekcia po liečbe opäť objaví, tak jeden z partnerov nedodržal liečbu podľa predpisu, alebo počas liečby mal jeden z nich pohlavný styk s nakazenou osobou, a teda musia obaja liečbu podstúpiť opätovne.

 

5. Hepatitída typu B

 

Hepatitída je vírusové ochorenie, ktoré postihuje pečeň (hepar). Hepatitídu typu B (HBV) spôsobuje špecifický vírus, ktorý môže byť pre daný organizmus až smrteľný. U nositeľov sa žiadne špecifické symptómy nemusia objaviť, ale vírus sa nachádza v ich krvi a tým sú nebezpeční pre svoje okolie.

 

K prenosu vírusu dochádza kontaktom s infikovanými telesnými tekutinami napríklad pri pohlavnom styku, alebo aj kontaminovanými injekčnými ihlami u ľudí drogovo závislých. Ľudia, ktorí sú nositeľmi vírusu hepatitídy typu B by mali vždy pri pohlavnom styku používať prezervatív so spermicídnym gélom. V pokročilejšom veku u prenášačov existuje riziko vzniku cirhózy pečene (progresívne ochorenie, ktoré ničí pečeň), rakoviny pečene a zároveň toto ochorenie znižuje imunitu (obranyschopnosť organizmu) voči iným infekciám a chorobám.

 

Počas tehotenstva môže žena preniesť vírus na plod. Toto riziko je pomerne dosť vysoké, 80% až 90%, u žien infikovaných počas posledného trimestra tehotenstva. Je vhodné rizikové tehotné (napríklad zdravotnícky personál, osoby s endemických oblastí, drogovo závislé atď.) vyšetriť na prítomnosť HBsAg v séru (protilátky na hepatitídu typu B vyšetrené z krvi) po 32. týždni tehotenstva. Ak je výsledok pozitívny, novorodenec bezprostredne po pôrodu dostane hyperimúnny globulín hepatitídy B a je súčasne aktívne očkovaný. Asi u 10% novorodencov takýchto infikovaných žien sa stávajú celoživotne nositeľmi vírusu a existuje u nich riziko ochorenia pečene a môžu vírus prenášať na iných.

Prejavy hepatitídy typu B

 

Asi u 1/3 ľudí infikovaných hepatitídou typu B nie sú viditeľné žiadne symptómy. Ak sa symptómy objavia, môžu byť mierne až akútne. Medzi symptómy patrí horúčka, bolesť hlavy, bolesť svalov, únava, nechutenstvo, zvracanie a hnačka. V pokročilom štádiu sa k týmto prejavom môže pridať bolesť brucha, tmavý moč, žltá pokožka a žltkasté sfarbenie očných bielok, typické prejavy žltačky (hepatitídy).

 

Diagnostika hepatitídy typu B

Hepatitída B sa dá odhaliť krvnými testami. Jeden z testov zisťuje prítomnosť vírusu v krvi a druhým testom sa zisťujú protilátky proti vírusu, ktoré si telo vytvára pri boji s infekciou.

 

Liečba hepatitídy typu B

Neexistuje žiadna spoľahlivá liečba hepatitídy typu B. Väčšina infekcií po 4. až 8. týždňoch sama ustúpi, niektoré však pretrvávajú a môžu viesť k nezvratnému ochoreniu pečene. Liečia a zmierňujú sa však niektoré symptómy napríklad hnačka alebo bolesť.

 

Prevencia proti hepatitíde typu B

Proti hepatitíde typu B existuje spoľahlivá a bezpečná vakcína. Odporúča sa ľuďom s vysokou pravdepodobnosťou nákazy – vrátane zdravotníckeho personálu a stomatológov, drogovo závislých ľudí, homosexuálov ľudí postupujúcich dialýzu a hlavne u ľudí, ktorí majú sexuálny styk s osobou z rizikovej skupiny. V súčasnosti lekári odporúčajú už očkovanie novorodencov, pretože vakcína je aj pre novorodeniatka bezpečná a následky infekcie sú pomerne dosť vážne.

 

6. Genitálny herpes - HSV Vírus

 

Genitálny herpes je považovaný za veľmi vážne a vysoko nákazlivé, vírusové ochorenie. Pôvodcom tohto ochorenia je vírus herpes simplex (HSV). Treba však rozlišovať dva druhy herpes vírusu. Herpes vírus typ I (HSV I) je zodpovedný za vznik najčastejšie oparov okolo úst. Človek sa herpes vírusom typu I nakazí väčšinou už v detstve a to per orálne (cez ústa). Na rozdiel od druhého typu herpes vírusu II (HSV II). Tým sa človek môže nakaziť výlučne pohlavným stykom. Oba vírusy však môžu spôsobiť výsev na genitáliách alebo v okolí úst.

 

Herpes vírus sa prenáša priamym kontaktom pokožky s postihnutým miestom, aj keď infikovaná osoba práve výsev nemala. V prípade, keď sa vyrážky objavia, stáva sa infekcia veľmi nákazlivou. Osoba s oparom na ústach môže herpes vírus preniesť na genitálie partnera pri orálnom sexe. Infekcia je obzvlášť nebezpečná pre ženu a jej plod počas tehotenstva. Existuje zvýšené riziko prenosu herpes vírusu na plod počas pôrodu. Infekcia u novorodenca môže spôsobiť vážne očné problémy, poškodiť mozog a dokonca vyvolať smrť dieťaťa do jedného roku života. Ak žena zistí, že sa nakazila herpes vírusom po prvýkrát počas tehotenstva je dôležité, aby ihneď vyhľadala pomoc lekára. V prípade, že žena sa nakazila herpes vírusom ešte pred otehotnením, je tiež dôležité o tom informovať lekára, ktorý zabezpečí vhodné vyšetrenia pred pôrodom. Ak by sa výsev na genitáliách objavil tesne pred pôrodom, tak takejto žene bude primárne urobený cisársky rez (operačné ukončenie tehotenstva cez brušnú dutinu).

 

Zákernosť herpes vírusu je v tom, že sa ukrýva v nervových bunkách tela, kde ho imunitný systém nevie nájsť. Herpes vírus je nevyliečiteľné ochorenie a u mnohých ľudí sa objavuje periodicky. Často sa objavuje v období, keď človek prekonal nejakú chorobu. Aktivovať ho môže aj stres a podráždenie v oblasti jeho najväčšieho výskytu. U žien herpes vírus môže zvyšovať riziko vzniku rakoviny krčka maternice. Takisto aktívne štádium herpesu zvyšuje riziko nákazy HIV. Otvorené herpetické vyrážky sú výbornou vstupnou bránou pre preniknutie HIV do krvného obehu.

 

Ak máte vy alebo váš partner opar na ústach, alebo máte pocit, že sa vám tvorí, nikdy v tomto štádiu nemajte vaginálny, orálny alebo análny styk. Počkajte až pokým vám vyrážka nevymizne, alebo v každom prípade sa nemilujte bez kondómu. Aj keď 100% ochrana ani v tomto prípade nie je zaručená! Dávajte si pozor a nepoužívajte spoločný uterák, príbor alebo pohár s osobou, ktorá má vyrážku. A taktiež sa s takouto osobou nabozkávajte, pokým nepominie vyrážka.

 

Prejavy genitálneho herpesu

Na počiatku nákazy sa nemusia objaviť žiadne symptómy. Ak sa symptómy objavia, tak obyčajne po 2. až 10. dňoch od preniknutia vírusu do organizmu. Obyčajne na začiatku bývajú veľmi mierne. Patrí k nim pálenie, svrbenie, bolesť vo vaginálnej oblasti alebo v oblasti konečníka. U žien sa môže objaviť neobvyklý vaginálny výtok. K týmto symptómom sa pridajú bolestivé vyrážky, ktoré praskajú a môžu sa sekundárne infikovať. U žien môžu byť vo vagíne, alebo na krčku maternice, kde nie sú vidieť. Lymfatické uzliny v oblasti slabín bývajú zväčšené a citlivé na dotyk. Človek sa pred vypuknutím ochorenia môže cítiť ako pred chrípkou. Mierne sa môže zvýšiť telesná teplota.

 

Po uplynutí 2. až 3. týždňov symptómy obyčajne ustupujú. Vírus upadá do pokojového štádia a periodicky sa výsevy objavujú, obyčajne na rovnakej časti tela. Nasledujúce prejavy sú už miernejšie a zriedkavejšie.

 

Diagnostika genitálneho herpesu

U žien lekár pri gynekologickej prehliadke môže objaviť vyrážky. Odobratím vzorky sekrétu z vyrážky obyčajne potvrdí prvotnú diagnózu, že sa jedná o herpes vírus. Ďalšou diagnostikou herpes vírusu je odobratie vzorky krvi a poslanie na serologické vyšetrenie do laboratória. Vhodné je vyšetrenie oboch vírusov, teda HSV I aj HSV II, pretože obyčajne sa oba vírusy podpisujú na vzniku tohto ochorenia.

 

 

Liečba genitálneho herpesu

Infekcia spôsobená herpes vírusom nie je v dnešnej dobe liečiteľná!

Obyčajne počas výsevu sa odporúča brať acyklovir, ktorý pôsobí špecificky a to len na postihnuté bunky herpes vírusom. Acyklovir môže byť vo forme vodičky, ktorá aplikuje sa postihnuté miesta, alebo vo forme tabletiek. Zmierňujú sa tým symptómy počiatočnej infekcie a urýchľuje hojenie vyrážok a oparov. Ak sú však výsevy pomerne časté, lekár odporučí denné užívanie acykluviru po dobu niekoľkých mesiacov, aby sa frekvencia výsevov znížila na prijateľné minimum.

 

7. Mäkký vred - Ulcus Molle

 

Mäkký vred alebo ulcus molle je infekcia, ktorá je vyvolaná veľmi vysoko nákazlivou baktériou Haemophilus ducreyi. K prenosu dochádza výlučne pri pohlavnom styku, či už vaginálnym alebo análnym pohlavným stykom. Tento druh pohlavne prenosnej choroby u nás v Európskych štátov je pomerne vzácny.

 

Ako u väčšiny pohlavne prenosných ochorení, aj táto infekcia môže prebiehať bez výrazných príznakov, čo je samozrejme veľmi nebezpečné. Mnohí ľudia, ktorí na túto chorobu trpia o tom nemusia ani vedieť a infekciu môžu šíriť ďalej. Zaujímavé je aj to, že pri mäkkom vrede častejšie bývajú postihnutý muži ako ženy.

 

Prejavy mäkkého vredu

Symptómy mäkkého vredu sa najčastejšie prejavia do jedného týždňa od preniknutia baktérií do tela. U žien sa tieto prejavy môžu obmedzovať na bolestivé močenie alebo stolicu, bolestivý vaginálny styk a atypický vaginálny výtok. Mäkký vred môže spôsobovať aj vyrážky, ktoré vyzerajú ako uhry a nehoja sa. Obyčajne sa objavujú na vonkajších genitáliách a v okolí konečníka. Vyrážky môže ďalej sprevádzať citlivosť a zväčšenie lymfatických uzlín v slabinách. Často sa môže stať, že sa tieto vyrážky zamenia za vyrážky sprevádzané syfilis. Pri vyrážkach sprevádzané mäkký vred je neprehliadnuteľná ich bolestivosť, ktorú spôsobujú. Opäť častejšie sa vyrážky objavujú u mužov ako u žien.

 

Diagnostika mäkkého vredu

Mäkký vred spôsobuje vyrážky na genitáliách podobne ako to je pri syfilise, takže najskôr treba vylúčiť toto ochorenie. Laboratórnym testom z odobranej vzorky hnisu z vyrážky sa buď mäkký vred potvrdí alebo vylúči.

 

Liečba mäkkého vredu

Najčastejšie sa na liečbu mäkkého vredu používajú perorálne antibiotiká. Antibiotická liečba trvá obyčajne 1 až 2 týždne.

 

8. Ľudský papilomavírus - HPV Vírus

 

Ľudský papilomavírus (HPV) je pôvodcom vzniku tzv. venerických bradavíc na alebo v pohlavných orgánoch. Tieto bradavice označujeme často aj výrazom kondylómy. Do dnešného obdobia je známych asi 50 rôznych typov papilomavirusov. K infekcii dochádza tesným kontaktom slizníc, pričom prenos vírusu je uľahčený drobnými léziami (trhlinkami). Prenáša sa pri análnom, orálnom a vaginálnom pohlavnom styku s nakazenou osobou. Ako aj iné vírusové sexuálne prenosné ochorenia, ani venerické bradavice alebo kondylómy sa nedajú vyliečiť, ale len liečiť. Ak sa raz človek HPV vírusom nakazí, tak v jeho tele ostáva po celý život, a kedykoľvek môže vyvolať vznik bradavíc. Tieto bradavice (kondylómy) sa opakovane objavujú až u polovici liečených ľudí. Zrada tejto choroby je v tom, že ani mužský kondóm vás neochráni pre preniknutím ľudského papilomavírusu, lebo koreň penisu nie je chránený a môžu sa na ňom nachádzať voľným okom neviditeľné bradavice. Väčšiu ochranu vám zabezpečí ženský kondóm, ktorý pokrýva aj vonkajšiu časť genitálií, ale bohužiaľ na našom trhu by ste ho len veľmi ťažko hľadali.

 

Najzákernejšími kmeňmi ľudského papilomavírusu je vírus typu 16 a 18. Tie majú na svedomí poškodzovanie prirodzenej výstelky (sliznice) v pošve a zapríčiňujú vznik rakoviny krčka maternice, vulvy (vonkajšie genitálie), vagíny (pošvy), konečníka a penisu. Ak vám bol HPV vírus už diagnostikovaný, je vhodné navštevovať lekára pravidelne, aby mohol včas zachytiť nejaké zmeny na pohlavných orgánoch a liečiť ich. Neliečené abnormálne zmeny na krčku maternice môžu viesť až k samotnej rakovine. Náchylnejší na infekciu ľudským papilomavírusom sú ľudia po chemoterapii, s oslabenou imunitou alebo aj tehotné ženy. Vo veľmi zriedkavých prípadoch dochádza k prenosu HPV na dieťa počas pôrodu. Kondylómy (venerické bradavice) nie sú dôvodom, aby žena rodila cisárskym rezom (operačné ukončenie tehotenstva cez brušnú stenu). Ak aj napriek malému percentu vírus prešiel ne dieťa, tak sa uňho môžu vyskytnúť bradavice v hrdle alebo na genitáliách. Dajú sa odstrániť laserovou chirurgiou.

 

Príznaky ochorenia

Ľudský papilomavírus (venerické bradavice) sú najčastejšie lokalizované u mužov na penise, miešku, alebo v okolí konečníka. U žien je to na vonkajších pohlavných orgánoch, v pošve alebo na krčku. Najčastejšie sa objavujú condylomata accuminata, vyvolané prítomnosťou HPV typu 6 a 11. Ich tvar je skôr vypuklí ako plochý a majú prevažne belavé sfarbenie. Vyskytujú sa v zhlukoch, nedajú sa prehliadnuť. Ďalšou formou sú ploché kondylómy, ktoré sú nízke a skôr v tvare škvŕn, na povrchu červenkasto sfarbené. Môžu byť aj pigmentované. Tento druh bradavíc je prevažne vyvolaný prítomnosťou HPV typu 16 a 18. Všeobecne sa uvádza, že bradavice sú nebolestivé a často bývajú také malé, že dlho ostávajú nepoznané, lebo nie sú voľným okom viditeľné.

 

Diagnostika ľudského papilomavírusu

Diagnostika je pomerne nenáročná. Ak sú kondylómy viditeľné voľným okom, tak ich pri vyšetrení lekár veľmi ľahko diagnostikuje. Pri podozrení na infekciu HPV vírusom môže lekár odobrať vzorku steru na hlbšie laboratórne vyšetrenie na prítomnosť DNA vírusu.

 

Liečba ochorenia

Táto sexuálne prenosná choroba sa nedá vyliečiť. Bradavice sa po odstránení často opakovane objavujú. Najčastejšie sa pri ich odstraňovaním používa zmrazovanie, laserová chirurgia, klasická chirurgia alebo pomocou injekcií interferónami. Spôsob liečby závisí od rozsahu infekcie a tiež od predchádzajúceho spôsobu liečby, po ktorom sa bradavice opäť objavili. Akýkoľvek spôsob odstraňovania bradavíc je sprevádzaný bolestivými pocitmi a podráždením pokožky. Ako pri väčšine pohlavne prenosných ochorení aj tu sa musia liečiť obaja partneri súčasne. Aj keď kondóm nezaručuje 100% ochranu, ale aspoň veľmi výrazne znižuje riziko reinfekcie (znovu infikovanie) vírusom.

 

Prevencia HPV

V dnešnej dobe je možnosť sa dať zaočkovať proti papilomavírusom. Takisto prevenciou je používanie mužského alebo ženského kondómu, či mať monogamný vzťah a nestriedať partnerov.

 

9. Kontagiózne moluskum

 

Kontagiózne moluskum predstavuje vírus, ktorý napáda kožu. Hrozbou tejto vírusovej choroby je to, že neprenáša sa výlučne len pohlavným stykom, ale každým intímnym dotykom tela infikovanej osoby.

 

Prejavy choroby

V prípade ak sa choroba prenesie pohlavným stykom, objavia sa malé, ružovo-biele, voskovité vyrážky na genitáliách alebo v oblasti stehien. Tieto výrastky sprevádzané kontagiózne moluskum majú obyčajne tvar malých kopčekov, ktoré sú v strede preliačené. Môžu sa ne tele postihnutého objaviť 3 týždne alebo dokonca až 3 mesiace od kontaktu s infikovanou osobou. Kontagiózne moluskum už nemá žiadne iné symptómy.

 

Diagnóza ochorenia

Lekár najčastejšie stanoví diagnózu na základe preskúmania vzorky buniek z vyrážky pod mikroskopom.

 

Liečba ochorenia

Vírus vo výrastkoch je veľmi citlivý na teplo alebo chlad. Preto sa na jeho likvidáciu používa teplo vo forme pálenia elektrickým prúdom alebo chlad v podobe kryochirurgie, či chemikálie. Všetky tieto procedúry žena podstúpi v lekárskej ambulancii. Žena pri nich môže pociťovať miernu bolesť alebo pichanie, ale nie je to také vážne, že by si tento výkon vyžadoval anestéziu (uspatie pacienta pred operačným výkonom). Po 2. až 3. týždňoch od výkonu sa môžu objaviť ďalšie výrastky, preto je nutné procedúru opakovať aj niekoľkokrát.

 

10. Mykotická infekcia - Mykóza  

 

Mykotická alebo kvasinková infekcia je druhým, najrozšírenejším ochorením pohlavných orgánov. V prevažnej väčšine ním trpia ženy ako muži. Používanie prezervatívov počas pohlavného styku ešte viac zhoršuje ochorenie. Často aj po liečbe mykotická infekcia pretrváva, recidivuje a opakovane sa objavuje.

 

Pôvodcom kvasinkovej infekcii je z prevažnej väčšiny candida albicans. Tento druh plesne sa normálne vyskytuje v pošvovej flóre ako parazit, ktorý nespôsobuje žiadne problémy, pokým je v pošve zachované prirodzené, kyslé prostredie. Ochorenie je vyvolané premnožením týchto plesní. Obyčajne k tomuto stavu dochádza v tehotnosti alebo ak žena trpí cukrovkou. K premnoženiu candidy albicans dochádza aj pri dlhodobom užívaní antikoncepčných tabletiek, alebo po liečbe antibiotikami, kedy dochádza k narušeniu prirodzenej vaginálnej mikroflóry. Takže z toho vyplýva, že mykóza nie je prenášaná len pohlavným stykom, ale ten môže jej prejavy zhoršiť a problémy sa potom môžu objaviť u oboch partnerov.

 

Prejavy mykotickej infekcie

Hlavne u žien sú prejavy infekcie veľmi zrejmé a nedajú sa prehliadnuť. Mykotická infekcia spôsobuje žene úporné svrbenie, pálenie a objavuje sa typický vaginálny výtok. Tento vaginálny výtok pri mykóze je biely, krémový, alebo sa môžu vytvárať až hrudky, pripomínajúce tvaroh. Okolie genitálií je podráždené a začervenalé. Symptómy vykazujú typické príznaky zápalového ochorenia.

 

U mužov sa väčšinou objavuje svrbenie a začervenanie penisu. U nich však príznaky nie sú taká nepríjemné a časté ako u žien.

Diagnostika mykotickej infekcie

Diagnostika mykózy je veľmi jednoduchá. Pri gynekologickej prehliadke lekár vidí typický výtok z rodidiel. Na overenie, či sa skutočne jedná len o mykotickú infekciu, môže odobrať vzorku z výtoku, ktorý vyšetrí mikroskopicky priamo v ambulancii, alebo odobranú vzorku v špeciálnej pôde odošle na cielené vyšetrenie do laboratória, kde sa infekcia potvrdí.

 

Liečba mykotickej infekcie

Na liečbu mykotickej infekcie v dnešnej dobe existuje veľa prípravkov, z ktorých sa dá vyberať. Používajú sa antimykotiká buď vo forme vaginálnych čípkov, krémov alebo vaginálneho gélu, ktorý sa aplikuje priamo do pošvy. Dosť často sa aj po úspešnej liečbe mykóza objavuje u žien opakovane. Preto je vhodné liečiť oboch partnerov súčasne , aj keď muž obyčajne žiadne problémy nemá. Počas liečby je vhodnejšie obmedziť alebo sa úplne zdržať pohlavného styku. Liečba by mala minimálne trvať 3 až 5 dní a vhodné je obmedziť príjem sladkých potravín, ktoré infekciu výrazne zhoršujú. Veľký dôraz sa pri mykotickej infekcii kladie na prevenciu, hlavne ak sa opakovane infekcia objavuje. Používanie voľne predajných prostriedkov na udržanie fyziologickej, pošvovej mikroflóry napomáha pri liečbe mykózy, ako aj pri jej zabráneniu, aby opätovne ňou žena netrpela.

 

11. Voš ohanbia

 

Voš ohanbia je drobný hmyz veľkosti špendlíkovej hlavičky, ktorý sa z človeka na človeka prenáša obyčajne pohlavným stykom. Ale treba si pamätať, že prenos je možný aj kontaktom s infikovaným oblečením, posteľnou bielizňou alebo záchodovou doskou. Dokonca sa môže preniesť z rodičov na deti pri fyzickom kontakte. U detí sa potom nachádza najčastejšie v mihalniciach.

 

Voš ohanbia žije v pubickom ochlpení a živia sa krvou. Samotné vši a zhluky ich vajíčok sú síce dosť malé, ale dajú sa rozoznať voľným okom.

 

Príznaky

Keďže najčastejšie osídľujú pubické ochlpenie, tak postihnutá osoba v tejto oblasti pociťuje úporné svrbenie a podráždenie. Toto svrbenie je spôsobené uhryznutím vši. Rovnako ich môžete objaviť aj vo vlasoch.

 

Diagnostika

Je veľmi rýchla a nenáročná. Pretože vši sú viditeľné voľným okom, tak lekár hneď pri vyšetrení stanoví diagnózu.

 

Liečba

Vši sa prichytávajú na korienky chlpov tak, že sa nedajú zmyť ani zoškriabať. Jediná účinná pomoc je použitie prostriedkov, ktoré svojím zložením voš usmrtia. Obyčajne sa aplikuje vo forme šampónu alebo pleťového mlieka, nechá sa pôsobiť 12 hodín a potom sa zmyje. AK symptómy stále pretrvávajú procedúra sa musí zopakovať. Liečbu musia podstúpiť všetci členovia rodiny, oblečenie a posteľnú bielizeň treba vyprať na 60 stupňov Celzia.